Na storočnicu profesora J. M. Kořínka

Ján Horecký

[Reviews and reports]

(pdf)

-

Životný oblúk profesora všeobecnej jazykovedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Jozefa Miloslava Kořínka (necelých päťdesiat rokov života, z toho dvadsať rokov vedeckej a pedagogickej práce) je príliš krátky na to, aby sa mohol do šírky rozvinúť jeho bádateľský talent i pedagogické pôsobenie.

Pre bádateľskú orientáciu J. M. Kořínka je príznačné, že na jej začiatkoch i na predčasnom konci stojí slovenčina. Hoci bol rodom Čech, jeho prvá publikácia je venovaná slovenčine (Úvod do jazyka slovenského, 1927), posledný záznam v bibliografii sa týka pôvodu mena Karpát (Die Herkunft des Karpathennamens, Carpatica Slovaca 1944). Posmrtne publikované práce sú v slovenčine, ktorú J. M. Kořínek vynikajúco ovládal a na jej lexikálnom spracovaní sa do istej miery aj zúčastňoval (vo vtedajšom Jazykovednom ústave SAVU).

Celkové hodnotenie vedeckej práce J. M. Kořínka podal J. Ružička v 1. zväzku Recueil linguistique de Bratislava (1945), ktorý bol venovaný jeho pamiatke. Tu bola publikovaná aj bibliografia jeho práce; v nej sa zreteľne črtá orientácia na historickú jazykovedu, na oblasť expresivity (prácou Studie z oblasti onomatpoje sa r. 1935 habilitoval v Bratislave), ale aj na teoretickú problematiku, najmä na oblasť fonológie.

Aby však obraz a pamiatka J. M. Kořínka boli úplné, treba tu pripomenúť aj tie fakty, ktoré nie sú zahrnuté v bibliografii ani v Ružičkovom hodnotení. Sú to najmä dve posmrtne publikované monografie (obidve pripravil Š. Peciar) a záznamy o jeho pedagogickom pôsobení.

Úvod do jazykospytu (Bratislava, SAVU 1948) je mierne upravené znenie rovnomennej prednášky pre prvý a druhý semester jazykovedného štúdia. V úvodnej kapitole sú úvahy o predmete tejto disciplíny, pričom najviac pozornosti sa v duchu štrukturalistickej koncepcie venuje vzťahu langue – parole. Jadro tvoria výklady o klasifikácii fonologických protikladov s doplnkom o historickej fonológii. Kapitola o všeobecnej typológii jazykov ostala len torzom, obsahuje len historický prehľad, nepodáva vlastnú morfologickú typológiu (hoci v prednáškach jej venoval dostatočnú pozornosť).

Ani druhá Kořínkova monografie – Od indoeurópskeho prajazyka k praslovančine (Bratislava, SAVU 1948) – nebola dokončená. Uvádzajú sa v nej poznatky a teórie o vzniku praslovančiny, podrobne sa osvetľuje hláskový a morfologický vývin. Mnohé fakty stavia J. M. Kořínek do nového svetla zo štrukturalistického hľadiska.

Obidve publikácie vyvolali značný ohlas. Popri bežných hodnoteniach sa v recenziách objavili aj kritické poznámky. J. Ružička dokonca publikoval dve recenzie o slavistickej publikácii [44](pomerne podrobnú v Jazykovednom zborníku SAVU IV, 1950, s. 242–245, a všeobecnejšie informatívnu v časopise Slovo a tvar IV, 1945, s. 140–141). Tak sa stal (ak pripočítame ešte aj hodnotenie v Recueil linguistique) prvým a hlavným komentátorom myšlienok svojho učiteľa, pričom aj kriticky poukazoval na niektoré menej vyargumentované pasáže.

Pritom však nedocenil pedagogickú stránku týchto publikácií. Tú vedeli lepšie oceniť priami, mladší žiaci J. M. Kořínka, ktorí popri faktoch mohli počúvať aj podrobnejšie a všeobecnejšie výklady pri prednáškach. J. M. Kořínek totiž svoje prednášky nečítal, ale nadiktoval základnú myšlienku a potom ju obšírne komentoval. Práve táto oblasť Kořínkovej práce ostáva skrytá. Možno ju však dokumentovať záznamom zo Zoznamu prednášok (index lectionum) autora tejto spomienky. V letnom semestri 1941/42 je tu úvod do jazykospytu i porovnávací prehľad jazykov indoeurópskych (základ spomínaných knižných publikácií), v zimnom semestri 1941/42 tu zase je úvod do jazykospytu, ale aj vybrané kapitoly zo všeobecnej fonetiky s príslušnými seminárnymi cvičeniami, morfologická typológia jazykov (ktorá práve chýba v knižnej podobe), ale aj porovnávací prehľad staroindického a avestského jazyka. Na lektorských cvičeniach z češtiny J. M. Kořínek vlastne prednášal historickú gramatiku češtiny.

V letnom semestri 1942/43 k tomu pristupujú prednášky z klasickej filológie: porovnávacie dejiny latinského a gréckeho jazyka a najmä latinský seminár venovaný rozboru Horáciových listov a epód. Tu sa formovala aj malá skupinka klasických filológov, s ktorými mal prof. Kořínek ďalekosiahle plány na oživenie bratislavskej klasickej filológie: V. Pallová-Bunčáková sa mala orientovať na klasickú literatúru, J. Pavelek na tzv. staroveké reálie a J. Horecký na klasické jazyky. V povojnovom období sa však z týchto plánov nerealizovalo takmer nič, s výnimkou niekoľkých štúdií od členov spomenutej skupinky. Jedným z výsledkov bola aj Fonológia latinčiny od J. Horeckého, zamýšľaná aj ako habilitačná práca.

Pevné miesto v pamäti a spomienkach svojich poslucháčov si však J. M. Kořínek zachováva aj vďaka svojim bezprostredným, priateľským vzťahom k mladším kolegom, ako ich hneď po absolvovaní rigoróznych skúšok začal oslovovať, ale aj prejavmi neprestávajúcej starostlivosti o ich životné, často aj ekonomické problémy. Tieto spomienky neblednú, nestrácajú svoji silu ani pri storočnici od narodenia prof. J. M. Kořínka, hoci tých pamätníkov je už veľmi málo.

Naše řeč, volume 83 (2000), issue 1, pp. 43-44

Previous Milan Harvalík: Úvod do obecné onomastiky

Next Petr Mareš: Jazyky a jazyková výuka ve školství „českých korunních zemí“